Ruptúra predného skríženého väzu

​

Prípadová štúdia: TTO. Čiastočná ruptúra LCC u 2,5 ročnej sučky amerického pitbula 

 

Toto zranenie je najčastejším zranením panvovej končatiny u psa. Označujeme ho aj ruptúra ligamentum cruciatum craniale, alebo ruptúra LCC. V kolennom kĺbe sú dva tzv. skrížené väzy (predný a zadný), ktoré zabezpečujú to, aby sa kosti predkolenia nepohybovali smerom dopredu, alebo dozadu oproti stehennej kosti. Ak je niektorý väz roztrhnutý (oveľa častejšie predný skrížený väz), tak je kolenný kĺb nestabilný. Pri prasknutí predného skríženého väzu sa počas normálneho pohybu aj pri státí zvieraťa, predkolenné kosti dostávajú dopredu oproti stehennej kosti, čo je neprirodzené. Kĺb je teda voľný, vyvoláva to bolestivosť a pri dlhšom trvaní zranenia vznikajú degeneratívne zmeny (zhrubnutie mäkkých tkanív kolena, výrastky- osteofyty), ktoré označujeme aj artrózou, alebo osteoartritídou.

​

Prasknutie skríženého väzu sa obvykle prejavuje krívaním na panvovú končatinu, pes pri sadnutí nechce úplne ohnúť koleno a preto ho v sede necháva trochu vpredu a nabok od tela. Ak je to traumatická ruptúra, krívanie je náhle a výrazné, v prípade netraumatickej ruptúry je krívanie menej výrazné a zvniká obvykle postupne.
    

Liečba ruptúry LCC je chirurgická. Len v prípade výrazných degeneratívnych zmien v kolene, alebo ak chirurgická liečba z nejakého dôvodu nie je možná, je liečba konzervatívna.

​

Traumatická ruptúra LCC vzniká v kolennom kĺbe, ktorý je anatomicky normálny, ale pri skoku, páde, podvrtnutí, dôjde k náhlemu pretrhnutiu väzu. Ak je zranenie čerstvé (ideálne do 3 týždňov), je chirurgická náhrada väzu väčšinou úspešná. Na našom pracovisku robíme náhradu LCC pomocou pruhu fascia lata, pomocou umelých vlákien a kostných kotiev, pomocou vlákna a gombíkov (LigaFiba Iso Togle) alebo kombináciou týchto techník.
   

Pri netraumatickej ruptúre je kolenný kĺb primárne anatomicky vadný. Aj pri normálnom pohybe alebo v stoji, je väz preťažovaný, predčasne degeneruje a následne praská (väčšinou postupne). Kĺb postupne hrubne, vznikajú degeneratívne zmeny. Prípady takejto ruptúry nie sú zriedkavé u 1-3 ročných psov, často je to obojstranný problém.V takýchto prípadoch a tiež po traumatickej ruptúre LCC, ktorá je chronická (viac ako 6 týždňov) je chirurgická náhrada väzu hlavne u väčších psov často neúspešná. V takýchto prípadoch sa doporučuje skôr zmena sklonu tibiálneho plató, aby sa eliminovali sily, ktoré vedú k posunu kostí predkolenia dopredu. Aby sa toto dosiahlo, boli vyvinuté 4 chirurgické techniky. Skratky ich anglických názvov sú TWO (tibial wedge osteotomy), TPLO (tibial plateau leveling osteotomy), TTA (tibial tubercle advancement) a TTO (triple tibial osteotomy). Na našom pracovisku robíme techniku TTO ( triple tibial osteotomy , alebo trojitá osteotómia tíbie ).

​

​

Konzervatívna liečba ruptúry LCC je rovnaká ako konzervatívna liečba osteoartritídy. Spočíva v obmedzenom, ale pravidelnom pohybe (ideálne je plávanie), cvičení pasívnej pohyblivosti v postihnutom kĺbe, v kontrole hmotnosti zvieraťa (prevencia, alebo liečba obezity), v podávaní chondroprotektív (glukosamín, chondroitín sulfát, morské mušle, hydrolyzáty želatíny...) a v podávaní nesteroidných antiflogistík, pokiaľ sú potrebné (meloxicam, carprofen, ketoprofen...). Samotnú konzervatívnu liečbu doporučujeme len v prípade starých ruptúr, kde už efekt operačného ošetrenia vzhľadom na pokročilé zmeny v kolennom kĺbe, nie je ideálny. Tak isto konzervatívna liečba je určená pre zvieratá, u ktorých  celková anestézia predstavuje vysoké riziko.​