Aké problémy luxácia pately spôsobuje?​
​

Pes postihnutý luxáciou pately 2. stupňa a vyššie, má obmedzenú schopnosť odrazu z panvovej končatiny. Pes niekedy nosí končatinu vo vzduchu, pretože keď jabĺčko skočí do nesprávnej polohy, nevie vystrieť koleno. Niektorí jedinci krívajú, niektorí majú len zmenený postoj končatiny (hlavne jedinci s 3.a 4. stupňom). Zvieratá u ktorých patela luxuje a vracia sa späť do normálnej polohy môžu mať vo vyššom veku artrotické zmeny v kolennom kĺbe, pretože vyskakovaním jabĺčka je poškodzovaná kĺbna chrupavka jabĺčka a hrebeňa kladky stehennej kosti. Artróza spôsobuje krívanie a bolesť. Psi s mediálnou luxáciou (smerom dovnútra) sú náchylní na roztrhnutie predného skríženého väzu v kolennom kĺbe. Sú však aj jedinci, ktorí s touto vadou prežijú celý život bez toho, aby to niekto vedel. Je to pravdepodobne aj preto, že väčšinou sa táto vada vyskytuje u plemien, ktoré nie sú pracovne využívané a teda nie sú obvykle vystavené väčšej fyzickej záťaži.

​

​

Prečo luxáciu pately z chovateľského hľadiska sledovať?​
​

Stručne povedané preto, že je to vada, ktorá zvieraťu spôsobuje zhoršenú kvalitu života a je to dedičné ochorenie. Chovatelia dobre rozumejú, že tak ako sa dedí tvar ucha, lebky, hrudníka, chvosta, tak sa dedí aj tvar kostí končatín. Preto je logické, že ak nejaký pes (alebo sučka) má deformity končatín, ktoré spôsobujú luxáciu pately, tak ich prenáša na potomstvo. Spôsob dedičnosti nie je jednoduchý – je to určite polygénny a kvantitatívny znak, ale určite je dedične podmienený. Zvieratá s luxáciou pately majú obmedzenú funkčnosť postihnutej končatiny a mnohé zvieratá potrebujú pre liečbu chirugický zákrok. Tieto chirurgické zákroky sú väčšinou dosť invazívne, bolestivé, nie je zanedbateľná ich cena a žiaľ, nie vždy sú úspešné. To potvrdí každý chirurg, ktorý tieto operácie robí. Chirurg sa totiž len snaží napraviť, čo sa zle vyvinulo a keďže je to komplexná vada, nie všetko sa darí dostať do „normy“. Preto sa pýtam – je možné problém luxácie pately v chove ignorovať? Postihnutí jedinci by mali byť podľa môjho názoru od stupňa 2 a vyššie vyradení z plemenitby, pretože inak produkujeme ďalšiu generáciu psov s luxáciou pately. Či nariadiť vyšetrenie ako povinné, alebo dobrovoľné a jedincov vyšetrených postaviť na nejaký vyšší „level“, to je otázka. Ak je však vada u niektorého plemena dosť rozšírená, tak si myslím, že je potrebné mať pod kontrolou čo najväčšiu časť populácie. Výsledky selekcie na akúkoľvek dedičnú vadu závisia do veľkej miery od kvality posúdenia a od poctivosti chovateľov. To znamená kvalitne a neúplatne zvieratá vyšetriť a vady nezakrývať (operáciami). Operovaní jedinci by mali byť vyradení samozrejme tiež, pretože chirurgická korekcia nezmení genetickú informáciu, ktorú jedinec odovzdáva na potomstvo. Materiálne záujmy a emócie musia ísť bokom.

​

Ako sa robí vyšetrenie na luxáciu pately?​
​

Vyšetrenie kolenných kĺbov na luxáciu pately sa robí klinicky. To znamená, že pes sa vyšetrí v pohybe (v kroku, kluse), kolená sa prehmatajú v stoji a potom sa s končatinou manipuluje a sleduje sa postavenie jabĺčka aj pri pokusoch o manuálne vychýlenie z polohy, keď zviera leží na boku, alebo na chrbte. Nie je nutné žiadne prístrojové vybavenie (napr. RTG) a nie je potrebná ani anestézia, alebo sedácia zvieraťa (len u veľmi nespolupracujúceho jedinca). Je to teda vyšetrenie nenáročné, nezaťažuje zviera a ani veľmi nezaťaží peňaženku majiteľa. Mal byť ho byť schopný urobiť každý veterinárny lekár, ktorý sa venuje ortopedickým vyšetreniam.