Dedičnosť DCM je u väčšiny plemien autozomálne dominantá s nekompletnou, na veku závislou penetráciou, u portug. vodného psa autozomálne recesívna.

 

Špecifické gény u väčšiny plemien zatiaľ nepoznáme. U dobermana je objavená konkrétna génová mutácia, ale pravdepodobne nie je jediná. Podobne je to u DCM u človeka (>gény pre proteíny cytoskeletonu) .

Ochorenie má dve štádiá. 1) Preklinické štádium a 2) Klinické štádium.

 

Klinické štádium DCM je vlastne záverečné štádium rozvoja choroby. V tomto štádiu je pre zjavne chorý a stanovenie diagnózy väčšinou nečiní problémy. Ochorenie sa prejavuje zhoršenou výkonnosťou, prejavmi kongestívneho zlyhávania srdca (edémom pľúc, edémom končatín, ascitom...), kašľom, niekedy synkopami (dočasnou stratou vedomia). U niektorých jedincov je jediným prejavom choroby náhla smrť. Medzi jednotlivými plemenami sú určité špecifiká priebehu choroby.

 

Preklinické štádium – okultná DCM je štádium ešte pred objavením sa zjavných prejavov choroby. Zvieratá sú spočiatku normálne. Neskôr sú už odhaliteľné abnormality – arytmie, šelest, systolická dysfunkcia na echu. Toto štádium môže trvať niekoľko mesiacov až rokov. Z chovateľského hľadiska je dôležité vyhľadávať práve jedincov s preklinickým ochorením, aby nemohli zasiahnuť do plemenitby a prenášať ochorenie ďalej.

 

Diagnostika zvierat v preklinickom štádiu DCM je náročnejšia hlavne na precíznosť echokardigrafických meraní. Je potrebné vylúčiť aj iné ochorenia srdca, ktoré vedú k podobným zmenám na srdci ako DCM (chlopňové vady, PDA a VSD). Bol vypracovaný tzv. bodový systém hodnotenia, ktorý pomáha pri vyhľadávaní chorých zvierat. Pri vyšetrení na DCM hľadáme klinické abnormality, ktoré môžu byť vyvolané DCM, ďalej pomocou EKG vyšetrenia, poruchy srdcového rytmu. Najdôležitejšia časť vyšetrenia je sonografické vyšetrenie srdca.

 

Kedy urobiť sono srdca?

Vyšetrenie by sa malo robiť pred zaradením zvieraťa do chovu, prípadne pred ďalším chovným využitím. Ideálne opakovane každý rok. Je to preto, že ochorenie nie je vrodené, vyvíja sa až v priebehu života. Neexistuje jednorázové vyšetrenie, na základe ktorého by bolo možné povedať, že tento jedinec v budúcnosti DCM bude, alebo nebude mať.

Práve pre toto je ozdravenie populácie plemien s výskytom DCM zložité. Ochorenie sa totiž diagnostikuje v strednom veku a postihnutí jedinci už často majú za sebou odchovy.