Hypertrofická kardiomyopatia mačiek
Hypertrofická kardiomyopatia (HCM) je ochorenie srdcového svalu, pri ktorom stena (sval)
komôr srdca hrubne (hypertrofuje), pričom sa zmenšuje vnútorný objem komôr srdca, zhoršuje sa schopnosť komôr uvoľniť sa a plniť sa krvou počas diastoly. Hovoríme potom o tzv. diastolickej
dysfunkcii srdca. Je to ochorenie pozorované hlavne u čistokrvných mačiek. Plemenná
predispozícia je u britskej modrej mačky, ragdola, perzskej a mainskej mývalej mačky.
Môže sa však vyskytnúť aj u iných plemien, alebo u krížencov. Ochorenie nie je vrodené, to znamená, že
mača sa narodí so zdravo vyzerajúcim srdcom, ale ochorenie sa vyvinie v priebehu života. Je to
však ochorenie dedičné. Ochorenie je spôsobené defektným génom (mutáciou), ktorý spôsobí
postupné zmeny v srdcovom svale. Vek, kedy sú pozorovateľné zmeny na srdci je rôzny – od
niekoľkých mesiacov veku až po niekoľko rokov. Diagnostikovať sa ochorenie dá pomocou
ultrasonografického vyšetrenia srdca. Hlavné pozorovateľné zmeny sú zhrubnutie voľnej stehy
ľavej komory, zhrubnutie medzikomorovej prepážky a papilárnych svalov. Ďalšie pozorovateľné
zmeny sú zväčšenie ľavej predsiene srdca, systolický dopredný pohyb mitrálnej chlopne (SAM),
dynamická obštrukcia výtokového traktu ľavej komory, nález krvnej zrazeniny v ľavej predsieni
srdca.


Prístrojové vybavenie pre diagnostiku tohoto ochorenia je ultrasonograf so základným 2D
zobrazením, prípadne M-módom. SAM s insuficienciou mitrálnej chlopne a obštrukciou
výtokového traktu ľavej komory sa dá diagnostikovať len ultrasonografom, ktorý má farebný a
spektrálny doppler.
Diagnostiku komplikujú viaceré faktory. Prvým je samotný charakter ochorenia. Zmeny na srdci
začínajú pomaly a postupne a v rôznom veku. Začínajúce zmeny nemusia byť jednoznačne
rozpoznateľné. Neexistuje jedno definitívne vyšetrenie, ktoré by zaručilo, že u daného jedinca sa
pri negatívnom náleze ochorenie nikdy v živote nevyskytne. Ďalej- ochorenie má viaceré formy.
U niektorého jedinca je zhrubnutá celá ľavá komora, u iného je zrhubnutie len lokálne, u niektorého
zhrubnú len papilárne svaly. Tretím problémom je, že svalovina ľavej komory srdca môže
zhrubnúť aj pri iných ochoreniach, hoci väčšinou nie v takej výraznej miere. Takýmito
ochoreniami sú: chronické ochorenie obličiek, zvýšená činnosť štítnej žľazy, hyperkalcémia,
pheochromocytóm, Cushingov syndróm... Diagnostika preto nie je ľahká a mal by ju robiť
kardiológ s väčšími skúsenosťami v ultrasonografii.
Klinické prejavy HCM nemusia byť spočiatku žiadne. Zmeny na srdci najprv zvieraťu nemusia
vadiť, príde sa na ne len sonograficky. Pri vyšetrení môže byť počuteľný srdcový šelest, alebo
zmeny srdcového rytmu, ale nie je to pravidlo. V pokročilejšom štádiu sa ochorenie prejavuje
zhoršenou výkonnosťou a zadýchavaním po námahe. Neskôr sú potiaže s dýchaním aj v kľude. To
sú prejavy ľavostranného zlyhávania srdca. Kašeľ je u HCM mačiek zriedkavý. Ku komplikáciám
HCM patrí tromboembolizmus. Je spôsobený tvorbou krvnej zrazeniny vo zväčšenej ľavej
predsieni srdca. Zrazenina môže vycestovať a upchať niektorú dôležitú artériu. Najčastejšie dôjde
k upchatiu iliakálnych artérií. To spôsobí náhle ochrnutie panvových končatín.
Tromboembolizmus môže byť prvým pozorovateľným príznakom HCM.
Genetické vyšetrenia HCM sú nádejou pre elimináciu ochorenia v chovoch mačiek. Sú zatiaľ
dostupné len pre niektoré plemená mačiek. Týmito vyšetreniami sa zisťuje prítomnosť defektných
génov (alel), ktoré HCM spôsobujú. V súčasnosti sa vyšetrujú len najčastejšie mutácie. HCM však
môžu spôsobiť aj iné , menej časté, alebo novo vzniknuté mutácie. Preto genetické vyšetrenia
zatiaľ nie sú 100%-né.
Kedy vyšetrovať? Genetické vyšetrenie je jednorázové a je možné v akomkoľvek veku. Robí sa
najčastejšie z krvi, alebo zo steru sliznice ústnej dutiny. Ultrasonograficky by sa mali chovné
mačky vyšetriť pred zaradením do chovu, teda asi vo veku 18 mesiacov a potom opakovane v
priebehu života ideálne každý rok.
Ako sa vyšetrenie robí? Sonografické vyšetrenie sa robí najlepšie v ľahu na boku. Obvykle nie je
potrebné mačku uspať (sedovať). Je dobré mačku na držanie naboku počas vyšetrenia už dopredu
doma „trénovať“. Lepšie to bude potom znášať u veterinára. Nepokojných jedincov je niekedy
nutné sedovať. Obvykle je vyšetrenie možné urobiť bez ostrihania srsti na hrudníku. Vyšetrenie
nebolí.