Prístrojové vybavenie pre diagnostiku tohoto ochorenia je ultrasonograf so základným 2D

zobrazením, prípadne M-­módom. SAM s insuficienciou mitrálnej chlopne a obštrukciou

výtokového traktu ľavej komory sa dá diagnostikovať len ultrasonografom, ktorý má farebný a

spektrálny doppler.

 

Diagnostiku komplikujú viaceré faktory. Prvým je samotný charakter ochorenia. Zmeny na srdci

začínajú pomaly a postupne a v rôznom veku. Začínajúce zmeny nemusia byť jednoznačne

rozpoznateľné. Neexistuje jedno definitívne vyšetrenie, ktoré by zaručilo, že u daného jedinca sa

pri negatívnom náleze ochorenie nikdy v živote nevyskytne. Ďalej- ochorenie má viaceré formy.

U niektorého jedinca je zhrubnutá celá ľavá komora, u iného je zrhubnutie len lokálne, u niektorého

zhrubnú len papilárne svaly. Tretím problémom je, že svalovina ľavej komory srdca môže

zhrubnúť aj pri iných ochoreniach, hoci väčšinou nie v takej výraznej miere. Takýmito

ochoreniami sú: chronické ochorenie obličiek, zvýšená činnosť štítnej žľazy, hyperkalcémia,

pheochromocytóm, Cushingov syndróm... Diagnostika preto nie je ľahká a mal by ju robiť

kardiológ s väčšími skúsenosťami v ultrasonografii.

 

Klinické prejavy HCM nemusia byť spočiatku žiadne. Zmeny na srdci najprv zvieraťu nemusia

vadiť, príde sa na ne len sonograficky. Pri vyšetrení môže byť počuteľný srdcový šelest, alebo

zmeny srdcového rytmu, ale nie je to pravidlo. V pokročilejšom štádiu sa ochorenie prejavuje

zhoršenou výkonnosťou a zadýchavaním po námahe. Neskôr sú potiaže s dýchaním aj v kľude. To

sú prejavy ľavostranného zlyhávania srdca. Kašeľ je u HCM mačiek zriedkavý. Ku komplikáciám

HCM patrí tromboembolizmus. Je spôsobený tvorbou krvnej zrazeniny vo zväčšenej ľavej

predsieni srdca. Zrazenina môže vycestovať a upchať niektorú dôležitú artériu. Najčastejšie dôjde

k upchatiu iliakálnych artérií. To spôsobí náhle ochrnutie panvových končatín.

Tromboembolizmus môže byť prvým pozorovateľným príznakom HCM.

 

Genetické vyšetrenia HCM sú nádejou pre elimináciu ochorenia v chovoch mačiek. Sú zatiaľ

dostupné len pre niektoré plemená mačiek. Týmito vyšetreniami sa zisťuje prítomnosť defektných

génov (alel), ktoré HCM spôsobujú. V súčasnosti sa vyšetrujú len najčastejšie mutácie. HCM však

môžu spôsobiť aj iné , menej časté, alebo novo vzniknuté mutácie. Preto genetické vyšetrenia

zatiaľ nie sú 100%-né.

 

Kedy vyšetrovať? Genetické vyšetrenie je jednorázové a je možné v akomkoľvek veku. Robí sa

najčastejšie z krvi, alebo zo steru sliznice ústnej dutiny. Ultrasonograficky by sa mali chovné

mačky vyšetriť pred zaradením do chovu, teda asi vo veku 18 mesiacov a potom opakovane v

priebehu života ideálne každý rok.

 

Ako sa vyšetrenie robí? Sonografické vyšetrenie sa robí najlepšie v ľahu na boku. Obvykle nie je

potrebné mačku uspať (sedovať). Je dobré mačku na držanie naboku počas vyšetrenia už dopredu

doma „trénovať“. Lepšie to bude potom znášať u veterinára. Nepokojných jedincov je niekedy

nutné sedovať. Obvykle je vyšetrenie možné urobiť bez ostrihania srsti na hrudníku. Vyšetrenie

nebolí.