Čo je to Lymská Borelióza?
Najrozšírenejšíe ochorenie ľudí a zvierat prenášané kliešťami v Európe, Ázii a v Severnej Amerike. Má charakter prírodnej ohniskovosti to znamená, že existujú lokality s väčšou zamorenosťou.​


Aké nebezpečenstvo nám, alebo nášmu zvieratku hrozí z Boreliózy?
Najčastejšie sa prejavuje ochorením pohybovej, nervovej sústavy, kože a srdca. U ľudí lymská choroba postihuje primárne kožu, srdce, kĺby a CNS. Charakteristickým príznakom je červená kožná vyrážka (erytema migrans), ktorá sa šíri centrifugálne a často sa v strede lézie stráca. Začervenanie sa objavuje v mieste prichytenia kliešťa v rannom štádiu ochorenia a je pre lymeskú chorobu typickým.​
Najčastejšími klinickými príznakmi u psov sú v rannom štádiu nechutenstvo, apatia, bolestivé zmeny pohybového aparátu, horúčka a zväčšenie lymfatických uzlín. Poruchy pohybového aparátu zahŕňajú náhle bolestivé krívanie, opuchy jedného alebo viacerých kĺbov. Rektálna teplota môže byť zvýšená nad 39 ˚C. Často je prítomná bolestivosť svalov. Krívanie môže byť striedavé. Menej často sa zisťujú zápaly srdcového svalu, zlyhávanie obličiek a z neurologických príznakov sa zisťujú zmeny v správaní, kŕče a agresivita.​
U experimentálne infikovaných psov sa klinické príznaky vyvinuli po 2-5 mesiacoch, rýchlejšie u šteniat ako u dospelých psov. Dominantnými klinickými príznakmi boli opakujúci sa zápal nechtového lôžka a hnisavý zápal kĺbov. Mačky sú častými hostiteľmi nedospelých štádií kliešťov, k lymskej chorobe sú však odolnejšie ako psy. Aj percento bezpríznakových infekcií je u nich vyššie ako u psov. K hlavným príznakom patrí mierne alebo stredné krívanie, horúčka, celková skleslosť.
Kto, alebo čo ju spôsobuje?
Borrelia burgdorferi, pohyblivá baktéria špirálovitého tvaru. Poznáme ich niekoľko druhov: B. burgdorferi​
(sensu lato) žijúca prevažne v Severnej Amerike, B. garinii a B. afzelii (sensu stricto) žijúce v Európe.
Kde sa pôvodca zdržuje zatiaľ kým nás nenapadne?
V takzvaných rezervoárových hostiteľoch, ktoré tvoria voľne žijúce stavovce rôzneho druhu a dokonca aj vtáky.
A ako sa borelia dostane z hostiteľa na nás, alebo na našeho štvornohého miláčika?
Prenos „majú na starosti“ vektory (prenášači), medzi ktorých patria krvou sa živiace roztoče, dvojkrídlový hmyz, blchy a kliešte. Najväčší význam v prenose boreliózy majú však kliešte.
Je teda možné získať boreliózu aj priamym prenosom z rezervoárového hostiteľa bez spolupráce kliešťa?
Niekedy sú špekulácie o možnosti prenosu boreliózy slinami alebo močom zo psa na človeka. Dlhodobé štúdie nepotvrdili možnosť prenosu ochorenia z infikovaných psov na zdravých držaných vo vzájomnom kontakte. U človeka je táto možnosť prenosu ešte menšia.
A čo vieme o najväčšom prenášačovi boreliózy - kliešťoch?
Hlavnými prenášačmi borélií sú kliešte, ktoré sa najviac vyskytujú v listnatých lesoch s bohatým krovinovým a bylinným porastom do nadmorskej výšky 600 – 800 m.n.m. Majú 1 – 3 ročný vývojový cyklus s  vývojovými štádiami : vajíčko - larva - nymfa - imágo. Dospelé samičky nakladú vajíčka do vrchných vrstiev pôdy za svoj život až 8000 vajíčok a potom hynú. Vývoj trvá niekoľko týždňov až mesiacov v závislosti od teploty. Larva sa vyliahne z vajíčka väčšinou na jar, cicia krv na drobných hlodavcoch a vtákoch a mení sa na nymfu, ktorá na jeseň, respektíve nasledujúcu jar cicia krv na malých aj veľkých stavovcoch, vrátane človeka. Nymfa sa mení na dospelého jedinca - imágo. Kliešte prečkávajú zimu v povrchových vrstvách pôdy a začínajú byť aktívne keď teplota stúpne nad 5 až 7 oC. Kliešte sa zdržiavajú v trávnatých porastoch vo výške 10 – 50 cm nad povrchom zeme. Sezónnosť výskytu je v našich podmienkach hlavne na jar a na jeseň. Kliešte sa môžu infikovať boréliami v každom vývojovom štádiu počas cicania krvi na nakazenom hostiteľovi a ostávajú v kliešťovi počas celého životného cyklu. Ďalšími prenášačmi tohto ochorenia môžu byť v menšej miere aj niektoré druhy bĺch, komárov, múch a vší.

Ako v skutočnosti dôjde k prenosu?
Počas cicania krvi kliešťom na hostiteľovi po 36-48 hod od pricicania kliešťa. Borélie sú v kliešťoch lokalizo-vané v bunkách stredného čreva, odkiaľ migrujú do hemolymfy a slinných žliaz. K infekcii dochádza uvoľne-ním infikovaných slín do kože hostiteľa. Borélie sa v krvi pomnožia a šíria sa do ďalších orgánov, kde môžu dlhšiu dobu pôsobiť bez vyvolávania zápalových zmien. Objavenie sa klinických príznakov súvisí aj s odolnosťou organizmu. Pre lymskú chorobu je typická dlhá inkubačná doba. U psov je to obvykle 2 až 5 mesiacov a klinické príznaky sa vyvinú u 5 – 10 % psov nakazených boréliami.
Existuje nejaký spôsob prevencie pred lymskou chorobou?
K základným preventívnym opatreniam psov patrí:​

​
1. Ochrana psa pred prenášačmi ochorenia / kliešťami /:​

​
- Obmedziť pohyb psa v ohnisku nákazy.​
- Po prechádzke psa dôkladne prezrieť a prípadne vyčesať ( kliešte obyčajne ešte nie sú prichytené).​
- Pravidelne používať účinné prípravky proti kliešťom, najlepšie v jednomesačných intervaloch vo forme spray alebo spot on (vykvapnutia na kožu).​
- Čo najskôr odstrániť prichyteného kliešťa, pretože s dĺžkou cicania sa zvyšuje aj riziko prenosu infekcie. Kliešte vyťahovať jemným kývavým pohybom najlepšie pomocou špeciálnej pinzety na kliešte.​


2. Vakcinácia​

​
Jedinou priamou ochranou proti lymeskej chorobe je vakcinácia. Výskyt lymeskej choroby u nevakcinovaných psov v postihnutých oblastiach bol 5 násobne vyšší ako u psov vakcinovaných . Okrem toho vakcinácia prispieva aj k významnému znižovaniu výskytu borélií v prostredí. Na trhu sú v súčasnosti dostupné 3 vakcíny. Dve vakcíny obsahujú len B. burgdorferi sensu stricto ( v Európe 15,9 % výskyt ) a jedna, ktorá obsahuje B.garinii a B. afzelii ( v Európe 78% výskyt ).​
Vakcinovať sa odporúča skupiny zvierat ako sú poľovné psy, služobné psy a psy často sa pohybujúce v prírode s vysokým zamorením kliešťami. Vhodné je ukončiť vakcináciu pred jarným obdobím, čiže vakcinovať v zimných mesiacoch alebo skoro na jar. Očkovať sa môžu šteniatka už od 12. týždňa veku, pri prvej vakcinácii je potrebná revakcinácia o 14 – 21 dní. Pre trvalú imunitu je nutná každoročná revakcinácia.

Na akom princípe vakcína pracuje a aká je záruka jej účinku?
Antigén vo vakcíne je po aplikácii do tela psa rozpoznaný ako cudzí a je aktivovaný celý rad obranných mechanizmov organizmu ( makrofágy, opsoníny, interleukíny, B lymfocyty atď.), v dôsledku ktorých dôjde k tvorbe špecifických protilátok proti antigénnym determinantom obsiahnutým v kmeňoch vakcinačných borélií. Tieto špecifické protilátky majú zabrániť následnému rozvoju infekcie.​
Žiaľ 100% záruku neposkytuje žiadna vakcína určená pre ochranu pred akýmkoľvek ochorením. Avšak 5 násobne vyšší výskyt borélií u nevakcinovaných psov pred vakcinovanými je jednoznačne priaznivou odpoveďou na vakcináciu a javí sa ako dostatočne aktívna v ochrane pred boreliózou.

Aká je liečba lymskej choroby v prípade, že ju už naše zvieratko dostane?
Liečba je väčšinou dlhodobá a nákladná. Niekedy sa tiahne aj viac ako mesiac. Dávky antibiotík sú veľmi vysoké z dôvodu vysokej odolnosti pôvodcu. Tieto samozrejme značne zaťažujú organizmus. Treba tiež spomenúť bezpríznakovú formu infekcie pri ktorej antibiotiká nemusia vôbec zlikvidovať pôvodcu. V takotmo ojedinelom prípade je aj vakcinácia rizikom. Aj z týchto dôvodov sa odporúča prevencia formou vakcinácie v období pred nástupom kliešťovej sezóny. Nedoporučuje sa vakcinovať psov ktorí boli na boreliózu liečení.

Ako sa dá Lymská Borelióza zdiagnostikovať u našeho chlpatého kamaráta ?
Pre dôkaz ochorenia hlavne u psa sú dôležité 4 kritériá:​
1. Pohyb zvieraťa v endemickej oblasti s infikovanými kliešťami.​
2. Typické klinické príznaky spomenuté v úvode.​
3. Pozitívny výsledok sérologického vyšetrenia – vieme urobiť priamo v ambulancii​
4. Rýchla odpoveď na správnu terapiu antibiotík.​

​
Jedno, alebo dve kritéria na potvrdenie správnej diagnózy nestačia.


tel.: 046 / 5430623 mobil: 0905 478 536 www.veterina-bojnice.sk



Pre tlač alebo stiahnutie dokumentu kliknite TU.