Čo je to Lymská Borelióza?
Najrozšírenejšíe ochorenie ľudí a zvierat prenášané kliešťami v Európe, Ázii a v Severnej Amerike. Má charakter prírodnej ohniskovosti to znamená, že existujú lokality s väčšou zamorenosťou.
Aké nebezpečenstvo nám, alebo nášmu zvieratku hrozí z Boreliózy?
Najčastejšie sa prejavuje ochorením pohybovej, nervovej sústavy, kože a srdca. U ľudí lymská choroba postihuje primárne kožu, srdce, kĺby a CNS. Charakteristickým príznakom je červená kožná vyrážka (erytema migrans), ktorá sa šíri centrifugálne a často sa v strede lézie stráca. Začervenanie sa objavuje v mieste prichytenia kliešťa v rannom štádiu ochorenia a je pre lymeskú chorobu typickým.
Najčastejšími klinickými príznakmi u psov sú v rannom štádiu nechutenstvo, apatia, bolestivé zmeny pohybového aparátu, horúčka a zväčšenie lymfatických uzlín. Poruchy pohybového aparátu zahŕňajú náhle bolestivé krívanie, opuchy jedného alebo viacerých kĺbov. Rektálna teplota môže byť zvýšená nad 39 ˚C. Často je prítomná bolestivosť svalov. Krívanie môže byť striedavé. Menej často sa zisťujú zápaly srdcového svalu, zlyhávanie obličiek a z neurologických príznakov sa zisťujú zmeny v správaní, kŕče a agresivita.
U experimentálne infikovaných psov sa klinické príznaky vyvinuli po 2-5 mesiacoch, rýchlejšie u šteniat ako u dospelých psov. Dominantnými klinickými príznakmi boli opakujúci sa zápal nechtového lôžka a hnisavý zápal kĺbov. Mačky sú častými hostiteľmi nedospelých štádií kliešťov, k lymskej chorobe sú však odolnejšie ako psy. Aj percento bezpríznakových infekcií je u nich vyššie ako u psov. K hlavným príznakom patrí mierne alebo stredné krívanie, horúčka, celková skleslosť.
Kto, alebo čo ju spôsobuje?
Borrelia burgdorferi, pohyblivá baktéria špirálovitého tvaru. Poznáme ich niekoľko druhov: B. burgdorferi
(sensu lato) žijúca prevažne v Severnej Amerike, B. garinii a B. afzelii (sensu stricto) žijúce v Európe.
Kde sa pôvodca zdržuje zatiaľ kým nás nenapadne?
V takzvaných rezervoárových hostiteľoch, ktoré tvoria voľne žijúce stavovce rôzneho druhu a dokonca aj vtáky.
A ako sa borelia dostane z hostiteľa na nás, alebo na našeho štvornohého miláčika?
Prenos „majú na starosti“ vektory (prenášači), medzi ktorých patria krvou sa živiace roztoče, dvojkrídlový hmyz, blchy a kliešte. Najväčší význam v prenose boreliózy majú však kliešte.
Je teda možné získať boreliózu aj priamym prenosom z rezervoárového hostiteľa bez spolupráce kliešťa?
Niekedy sú špekulácie o možnosti prenosu boreliózy slinami alebo močom zo psa na človeka. Dlhodobé štúdie nepotvrdili možnosť prenosu ochorenia z infikovaných psov na zdravých držaných vo vzájomnom kontakte. U človeka je táto možnosť prenosu ešte menšia.
A čo vieme o najväčšom prenášačovi boreliózy - kliešťoch?
Hlavnými prenášačmi borélií sú kliešte, ktoré sa najviac vyskytujú v listnatých lesoch s bohatým krovinovým a bylinným porastom do nadmorskej výšky 600 – 800 m.n.m. Majú 1 – 3 ročný vývojový cyklus s vývojovými štádiami : vajíčko - larva - nymfa - imágo. Dospelé samičky nakladú vajíčka do vrchných vrstiev pôdy za svoj život až 8000 vajíčok a potom hynú. Vývoj trvá niekoľko týždňov až mesiacov v závislosti od teploty. Larva sa vyliahne z vajíčka väčšinou na jar, cicia krv na drobných hlodavcoch a vtákoch a mení sa na nymfu, ktorá na jeseň, respektíve nasledujúcu jar cicia krv na malých aj veľkých stavovcoch, vrátane človeka. Nymfa sa mení na dospelého jedinca - imágo. Kliešte prečkávajú zimu v povrchových vrstvách pôdy a začínajú byť aktívne keď teplota stúpne nad 5 až 7 oC. Kliešte sa zdržiavajú v trávnatých porastoch vo výške 10 – 50 cm nad povrchom zeme. Sezónnosť výskytu je v našich podmienkach hlavne na jar a na jeseň. Kliešte sa môžu infikovať boréliami v každom vývojovom štádiu počas cicania krvi na nakazenom hostiteľovi a ostávajú v kliešťovi počas celého životného cyklu. Ďalšími prenášačmi tohto ochorenia môžu byť v menšej miere aj niektoré druhy bĺch, komárov, múch a vší.
Ako v skutočnosti dôjde k prenosu?
Počas cicania krvi kliešťom na hostiteľovi po 36-48 hod od pricicania kliešťa. Borélie sú v kliešťoch lokalizo-vané v bunkách stredného čreva, odkiaľ migrujú do hemolymfy a slinných žliaz. K infekcii dochádza uvoľne-ním infikovaných slín do kože hostiteľa. Borélie sa v krvi pomnožia a šíria sa do ďalších orgánov, kde môžu dlhšiu dobu pôsobiť bez vyvolávania zápalových zmien. Objavenie sa klinických príznakov súvisí aj s odolnosťou organizmu. Pre lymskú chorobu je typická dlhá inkubačná doba. U psov je to obvykle 2 až 5 mesiacov a klinické príznaky sa vyvinú u 5 – 10 % psov nakazených boréliami.
Existuje nejaký spôsob prevencie pred lymskou chorobou?
K základným preventívnym opatreniam psov patrí:
1. Ochrana psa pred prenášačmi ochorenia / kliešťami /:
- Obmedziť pohyb psa v ohnisku nákazy.
- Po prechádzke psa dôkladne prezrieť a prípadne vyčesať ( kliešte obyčajne ešte nie sú prichytené).
- Pravidelne používať účinné prípravky proti kliešťom, najlepšie v jednomesačných intervaloch vo forme spray alebo spot on (vykvapnutia na kožu).
- Čo najskôr odstrániť prichyteného kliešťa, pretože s dĺžkou cicania sa zvyšuje aj riziko prenosu infekcie. Kliešte vyťahovať jemným kývavým pohybom najlepšie pomocou špeciálnej pinzety na kliešte.
2. Vakcinácia
Jedinou priamou ochranou proti lymeskej chorobe je vakcinácia. Výskyt lymeskej choroby u nevakcinovaných psov v postihnutých oblastiach bol 5 násobne vyšší ako u psov vakcinovaných . Okrem toho vakcinácia prispieva aj k významnému znižovaniu výskytu borélií v prostredí. Na trhu sú v súčasnosti dostupné 3 vakcíny. Dve vakcíny obsahujú len B. burgdorferi sensu stricto ( v Európe 15,9 % výskyt ) a jedna, ktorá obsahuje B.garinii a B. afzelii ( v Európe 78% výskyt ).
Vakcinovať sa odporúča skupiny zvierat ako sú poľovné psy, služobné psy a psy často sa pohybujúce v prírode s vysokým zamorením kliešťami. Vhodné je ukončiť vakcináciu pred jarným obdobím, čiže vakcinovať v zimných mesiacoch alebo skoro na jar. Očkovať sa môžu šteniatka už od 12. týždňa veku, pri prvej vakcinácii je potrebná revakcinácia o 14 – 21 dní. Pre trvalú imunitu je nutná každoročná revakcinácia.
Na akom princípe vakcína pracuje a aká je záruka jej účinku?
Antigén vo vakcíne je po aplikácii do tela psa rozpoznaný ako cudzí a je aktivovaný celý rad obranných mechanizmov organizmu ( makrofágy, opsoníny, interleukíny, B lymfocyty atď.), v dôsledku ktorých dôjde k tvorbe špecifických protilátok proti antigénnym determinantom obsiahnutým v kmeňoch vakcinačných borélií. Tieto špecifické protilátky majú zabrániť následnému rozvoju infekcie.
Žiaľ 100% záruku neposkytuje žiadna vakcína určená pre ochranu pred akýmkoľvek ochorením. Avšak 5 násobne vyšší výskyt borélií u nevakcinovaných psov pred vakcinovanými je jednoznačne priaznivou odpoveďou na vakcináciu a javí sa ako dostatočne aktívna v ochrane pred boreliózou.
Aká je liečba lymskej choroby v prípade, že ju už naše zvieratko dostane?
Liečba je väčšinou dlhodobá a nákladná. Niekedy sa tiahne aj viac ako mesiac. Dávky antibiotík sú veľmi vysoké z dôvodu vysokej odolnosti pôvodcu. Tieto samozrejme značne zaťažujú organizmus. Treba tiež spomenúť bezpríznakovú formu infekcie pri ktorej antibiotiká nemusia vôbec zlikvidovať pôvodcu. V takotmo ojedinelom prípade je aj vakcinácia rizikom. Aj z týchto dôvodov sa odporúča prevencia formou vakcinácie v období pred nástupom kliešťovej sezóny. Nedoporučuje sa vakcinovať psov ktorí boli na boreliózu liečení.
Ako sa dá Lymská Borelióza zdiagnostikovať u našeho chlpatého kamaráta ?
Pre dôkaz ochorenia hlavne u psa sú dôležité 4 kritériá:
1. Pohyb zvieraťa v endemickej oblasti s infikovanými kliešťami.
2. Typické klinické príznaky spomenuté v úvode.
3. Pozitívny výsledok sérologického vyšetrenia – vieme urobiť priamo v ambulancii
4. Rýchla odpoveď na správnu terapiu antibiotík.
Jedno, alebo dve kritéria na potvrdenie správnej diagnózy nestačia.
tel.: 046 / 5430623 mobil: 0905 478 536 www.veterina-bojnice.sk
Pre tlač alebo stiahnutie dokumentu kliknite TU.